1793 - Niklas Natt och Dag
Surové, kruté a miestami naozaj nechutné - napriek tomu vynikajúca historická detektívka 👍.
Vydavateľstvo: Tatran Rok vydania: 2019 Počet strán: 360 Väzba: pevná Žáner: historická detektívka
Píše sa rok 1793 a Štokholm sa
zmieta v problémoch. Monarchia sa otriasa v základoch, všade panuje
strach, choroby, hlad a chaos. V týchto časoch sa v smradľavom kanáli
objaví znetvorená mŕtvola. Prípadu sa ujmú dvaja vyšetrovatelia, ktorých takmer
nič nespája a nemôžu byť odlišnejší - právnik Cecil Wings so svojou
geniálnou mysľou, ktorej podriaďuje úplne všetko a vojnový veterán Michael
Cardell s drevenou rukou.
Atmosféra stredovekého Štokholmu vás v tomto príbehu naozaj naplno pohltí. Román je drsným odrazom vtedajšej doby a autor si rozhodne nekládol servítku pred ústa 😱. Všade budete cítiť pochmúrnu náladu mesta a to nie len cez autorove bravúrne popisy, ale aj prostredníctvom prispôsobeného jazyka, ktorým je kniha písaná. Tým pádom, samozrejme, klobúk dole aj za preklad 👏.
Čo sa týka deja, nemôžem povedať,
že toto je taký ten klasický typ historickej detektívky, alebo ak chcete
kriminálky. Bolo to trošku iné. Autor sa nezameral na vyšetrovanie ako také
(hoci, samozrejme, aj to je súčasťou), ale pomerne šikovne sa pohral s psychológiou
postáv. Za seba môžem povedať, že práve to urobilo na mňa dojem 👍.
Román sa delí na štyri časti a v každej sa na dej pozeráme z inej perspektívy. Celé mi to prišlo veľmi dobre a do detailu premyslené, plné prekvapení a zvratov, ktoré sa často objavili, keď som to najmenej čakala. Postavy boli vzájomne prepletené a postupne dávali celému príbehu zmysel.
Určite však nie som sama, kto mal trošku problém sa spočiatku začítať. Nebolo to len špecifickým jazykom, miernou rozvláčnosťou deja, ale aj názvami ulíc a poznámkami pod čiarou. Autor s obľubou, takmer všade 🙈, vysvetľuje kde sa aká ulica/budova/námestie nachádza v súčasnom Štokholme. Toto ma naozaj veľmi rušilo, keďže som mesto nikdy nenavštívila, v názvoch som mala len zmätok. Postupne som sa však jednoducho naučila názvy preletieť očami a poznámky pod čiarou si nevšímať. Potom už nebol problém s ničím 😉.
Na historických románoch ako
takých (nie len tých detektívnych) milujem autorské poznámky, resp. doslovy,
kde autor spomína, čo ho inšpirovalo, čo je v knihe podložené skutočnými
historickými prameňmi a čo je prikrášlené a vymyslené. Tie posledné
dve-tri strany sú potom často najlepšími z celej knihy, keďže sa dozviete,
že ste zrejme nečítali len fikciu a z mnohých informácií vám doslova padne sánka 😱.
Na koniec je teda zrejmé, že
kniha ma príjemne prekvapila. Zaradila som sa do tábora čitateľov, ktorým sa
naozaj veľmi páčila a nemôžu sa dočkať pokračovania s originálnym názvom
- 1794 😀. Na to sa naozaj neskutočne teším ❤.
4,5⭐/5⭐