Bzukot včiel - Sofía Segovia
Čím dlhšia doba prešla odkedy som prečítala túto knihu, tým viac a viac sa mi páči ❤️.
Vydavateľstvo: Cosmopolis - Grada Rok vydania: 2021 Počet strán: 440 Väzba: pevná
Žáner: spoločenský román
V malom mexickom mestečku Linares sa pod starým mostom nájde opustené dieťatko obklopené včelami. Na prvý pohľad je jasné, že novorodenec je trochu "iný". Má znetvorenú tvár a včely sa od neho nechcú odtrhnúť. Napriek mnohým nevraživým pohľadom a pohŕdavým slovám niektorých poverčivých obyvateľov sa bábätka ujme miestna rodina plantážnikov. Chlapcovi dajú meno Simonopio a vychovávajú ho ako svojho vlastného. V krajine však zúri revolúcia a s príchodom španielskej chrípky sa začína aj Simonopiova hlavná úloha. Hoci to nikto spočiatku nevidí, chlapec má zvláštnu schopnosť vidieť dopredu. Neustále sprevádzaný včelami, kráča svetom s vedomím toho, čo sa má stať. A nás čaká emotívny príbeh cez dve generácie rodiny, ktorá zverila svoj osud do rúk zázračného chlapca s včelami.
Do tejto knihy som išla s malou dušičkou a veľkou neistotou. Krásna obálka totiž nie vždy znamená aj krásny obsah. Na prvý pohľad kniha vyzerá rozprávkovo, ale rozprávku určite nečakajte. Bude to niečo oveľa emotívnejšie, silnejšie a fascinujúcejšie. A teraz po prečítaní ľutujem len jedno, že som si túto knihu neužila o niečo viac, že som ju viac neprecítila a až príliš sa ponáhľala k záveru.
Príbehu som od prvých strán totálne podľahla. Vysypalo sa na mňa vrece plné emócií a jediné, čo ma rušilo bolo mierne skákanie v časovej postupnosti a záhadnosť rozprávača. Postupne sa k tomu pridružili zvláštne odbočky od hlavnej dejovej linky, ktoré mi prišli umelé a nasilu vsunuté do príbehu. A tým som, vlastne, vysvetlia hlavné a jediné negatíva, ktoré som na knihe našla 😉😀.
"Bola príliš mladá na to, aby bola stará, no keď má matka dcéru, ktorá sa upla na vydávanie, nakoniec musí zhodnotiť, že sa jej roky presýpajú pomedzi prsty. V tridsiatich troch rokoch sa začína moja staroba. Toto bude ďalšia ťažko prijateľná správa, o ktorú sa podelí so svojím manželom... Francisco, odo dneška sme oficiálne starí."
Bzukot včiel určite nie je čítanie na jedno posedenie a zrejme to ani nie je kniha úplne pre každého. Treba si ju vedieť vychutnať, byť trpezlivý. Nasávať atmosféru pomalými dúškami a preciťovať emócie postáv. Je špecifická nie len obsahom ale aj formou (časové skoky, pestré názvy kapitol a ich rozličná dĺžka, atď.)
Zrejme ste teraz nadobudli pocit, že táto kniha je plná opisov, myšlienok a úvah, ktoré treba precítiť a milovníci niečoho iného sa môžu nudiť. Mrzí ma, že to tak vyznelo, ale nie je to tak. Ja som čitateľ, ktorý potrebuje v knihách akciu, napätie a postavy, ktoré sa nepodobajú ako vajce vajcu. A predstavte si, aj toto všetko tu nájdete ☝️. Áno, aj tú akciu 😱 aj keď možno len v jednom obraze. Kniha bola miestami ťaživá (slzy na krajíčku) a miestami pútavá a dokonca aj vtipná a zábavná (určite sa mi zdvíhali kútiky úst😀). Krásna "všehochuť".
"... mama potrebovala upokojujúce ratata, ratata svojho šijacieho stroja. Ratata, ratata, ratata celé hodiny. Keď posadila k stroju jednu zo svojich žiačok, zmena rytmu ju privádzala do šialenstva. Bol to jej stroj, a musel robiť ratata, ratata, ratata. Nie rata... ta, rata... ta."
Za charakter a vývoj postáv dávam plný počet bodov a neskutočne si ma získala aj atmosféra a historické obdobie, do ktorého je príbeh posadený 👍.
Na záver teda krátke zhrnutie 👉. Bzukot včiel je skutočne veľmi emotívne dielo s prepracovaným vývojom postáv, nádychom magického realizmu a žijúce si svojim osobitým šarmom. Musím však uznať, že som knihu niekoľkokrát sama od seba odložila a tak by jej rozhodne neuškodilo mať o niečo menej strán, o niečo menej detailov tam, kde to nie je potrebné. Napriek tomu som veľmi rada, že som si toto jedinečné dielo mohla prečítať, zasiahlo ma ❤️, zanechalo vo mne klbko rôznych pocitov a myslím, že sa k niektorým úsekom ešte niekedy aj vrátim.
Za knižku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Grada ❤️.
4,5⭐/5⭐