Cukrová barónka – Martina Sahler, Heiko Wolz
Historický román inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Vydavateľstvo: Metafora (Grada) Rok vydania: 2024 Počet strán: 368 Väzba: pevná Preklad: Anna Chelemendíková Žáner: historický román
Je rok 1908 a rodina Schinderovcov je hlavným pašeráckym klanom sacharínu v Bavorskom lese. Otec spolu s dcérami pašujú vyhľadávaný sacharín, konkurujúci drahému cukru a využívajú pri tom dômyselné metódy. Jedného dňa však všetko naruší nečakaná láska. Najstaršia dcéra, Martha, sa zamiluje do Alexandra, syna cukrového priemyselníka. Súboj cukru a sacharínu, cukrových barónov a pašerákov začína naberať na obrátkach a rodina sa nečakane ocitne v ohrození.
Historický román je môj obľúbený žáner a keď má navyše označenie "podľa skutočných udalostí" neviem odolať a čítam 😅.
Príbeh má výbornú atmosféru, ktorá vás relatívne jednoducho a rýchlo vtiahne do deja. Autorom sa podarilo vytvoriť vierohodný obraz vtedajšej doby, zachytiť osudy členov jednej pašeráckej rodiny, či predstaviť nám históriu sacharínu. Dozvedáme sa nie len o dômyselných pašeráckych metódach, ale sledujeme aj vývoj tajnej "zakázanej" lásky. Dej napreduje rýchlo, nechýba napätie a zopár nečakaných zvratov. Mne však k dokonalému čitateľskému zážitku predsa len niečo chýbalo 🙈.
Hoci boli v knihe zaujímavé kľučky a zvraty, celý čas som mala pocit, že len kĺžeme po povrchu. Nedokázalo ma to zasiahnuť, preniknúť do srdca. Chýbala mi hlbšia emócia, citlivejšie prežívanie postáv a možno aj o niečo viac dialógov alebo vnútorných monológov, nie len opisov a suchých konštatovaní. Na druhej strane, musím sa priznať, že ma ani žiadna z postáv nijak obzvlášť neoslovila. Nevedela som si nikoho obľúbiť a už vôbec nie hlavnú postavu – Marthu. V závere som sa dokonca cítila oklamaná, keďže som sa podľa podnázvu knihy domnievala, že príbeh bude trošku o inom.
Z historického hľadiska kniha splnila moje požiadavky. Malo to všetko, čo by mal historický román mať. Romantická linka slúžiaca na ozvláštnenie deja však v mojom prípade nefungovala. Ľúbostné pletky na mňa pôsobili silene, bez spomínanej väčšej emócie. Skrátka mi to v tomto smere vôbec nesadlo.
Cukrová barónka však rozhodne má potenciál zaujať. Čitateľ sa dozvie rôzne zaujímavosti a deju nechýba pútavosť. Postavy sú originálne, aj keď nemôžem povedať, že sympatické. V slove na záver autori spomínajú čím sa inšpirovali, čo z toho sa zakladá na faktoch a ako sa im píše vo dvojici. Tešiť sa vraj môžeme aj na druhý diel o pašeráckych sestrách. Keďže mi však romantická linka v knihe nesadla, prečítanie ďalšej časti si ešte radšej premyslím.
Za knižku poskytnutú na recenziu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Grada.
3⭐/5⭐