Keď žeriavy tiahnu na juh – Lisa Ridzén
Smutno krásny dojímavý príbeh o spomienkach, starnutí a živote.
Vydavateľstvo: Grada Rok vydania: 2024 Počet strán: 304 Väzba: pevná Preklad: Jana Obertová Žáner: spoločenská beletria
Bo už má svoj vek. Dni sa mu zlievajú do jedného a telo ho prestáva poslúchať. Pokojné chvíle na lavici v kuchyni mu narúšajú každodenné návštevy niekoho z tímu domácej starostlivosti. Radosť mu robí už len milovaný pes Sixten, lenže aj o toho má vraj prísť. Trvá na tom jeho syn. Syn, s ktorým si chce Bo napraviť vzťah. Prečo už nedokáže byť pánom svojho života a ako si má nájsť cestu k synovi, keď mu chce zobrať to jediné, čo ho ešte teší?
Veci, ktoré pokladáme za samozrejmé, sú často tie najcennejšie aké máme. Tento citlivý príbeh nám ponúka pohľad na svet - iný ako má väčšina z nás. Pohľad človeka, ktorý už má všetko za sebou... Predstavte si, že vaše telo vás už neposlúcha, občas dokonca ani vlastná hlava a myšlienky. Doposiaľ prirodzené úkony začnú byť pre vás ako výstup na Everest a do súkromného priestoru v domácnosti vám začnú zasahovať cudzí ľudia, ktorí sa o vás starajú ako o malé dieťa. Všetko je vtedy iné. A tento iný pohľad nám otvára oči a ukazuje, čo je v živote skutočne dôležité.
Smutné a ťažké príbehy príliš nečítam. Nechcem po prečítaní chytiť vlnu depresie a utápať sa v bezmocných myšlienkach. Napriek tomu ma kniha lákala lebo som akosi tušila, že toto také nebude. Hoci autorka vykresľuje starnutie, ktoré v sebe nesie len málo pozitív, príbeh nám toho hovorí oveľa viac. Je o vzťahoch, otec vs. syn. O traumách z detstva a o tom ako nás chtiac-nechtiac formujú v ďalšom živote. O spomienkach, ktoré akoby časom nabrali na sile. A o myšlienkach, ktoré občas nevieme pretaviť do skutkov.
"Mám chuť postaviť sa, udrieť päsťou do stola a povedať, že si budem robiť, čo chcem. Že ja som kapitánom na svojej vlastnej lodi. No nechám to tak. Pretože nie som žiadny kapitán. Som záťaž pevne priviazaná na lodi v búrke."
Kapitoly sú krátke, ozvláštnené zápiskami členov z tímu domácej starostlivosti, ktorí pravidelne hlavného hrdinu navštevujú. Sme svedkami dní, ktoré Bo prežíva, hoci je väčšinu času len unavený a chce sa mu spať 😅. Často sa ponára do spomienok, dej je pretkaný mnohými retrospektívami, ktoré ale vôbec nepôsobia rušivo ale krásne, plynulo posúvajú príbeh do inej úrovne. Hoci to možno bude znieť divne ale čítanie tejto knihy ma veľmi bavilo 😀. Bolo to dokonca napínavé. Nechajú mu toho psa, alebo nenechajú😀? A veľa, veľa iných otázok, na ktoré som postupne dostávala odpoveď. Bo mi rozhodne prirástol k srdcu ❤️.
Keď žeriavy tiahnu na juh je veľmi pekná kniha ❤️. Určite bude v mojom rebríčku TOP za tento rok.
Za výtlačok poskytnutý na recenziu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Grada.
5⭐/5⭐