Letný hosť - Alison Anderson
Ak chcete načerpať posledné zvyšky letnej atmosféry, siahnite po tejto knihe 😉.
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ Rok vydania: 2019 Počet strán: 336 Väzba: pevná Žáner: román
Zinaida Lintvariovová je mladá lekárka, ktorá však
v dôsledku svojej choroby oslepla. Aby nejakým spôsobom zaplnila prázdnotu
vo svojom vnútri, začne si písať denník.
V roku 1888 do letného sídla Lintvariovovcov
prichádza rodina Čechovovcov, aby si
prenajali hosťovský dom. Zinaida sa s jedným z nich zblíži natoľko,
že vznikne úprimné priateľstvo. Je to priateľstvo s Antonom Pavlovičom, s ktorým vedú dlhé rozhovory
o zmysle života, láske a smrti. Zinaida sa ich čo najpresnejšie snaží zachytiť na
stránky svojho denníka.
O vyše sto rokov neskôr sa Zinaidin denník stáva poslednou šancou pre Kaťu Kendallovú na záchranu jej a manželovho vydavateľstva Polyana Press. O preklad požiada prekladateľku Anastasiu Hardingovú, ktorá sa rozhodne na vlastnú päsť pátrať po stopách denníka. Postupne však odhaľuje tajomstvá, ktoré sa za denníkom skrývajú ...
Hoci som si knižku chcela prečítať už dávnejšie, nečakala som,
že ma Zinaida tak silno chytí za srdce ❤. Očarila ma. Veľmi som si ju obľúbila - jej pokoru,
dobrosrdečnosť a hľadanie odpovedí. Denníkové
záznamy plné rozhovorov s Čechovom boli pohladením duše. Nevedela som sa
odtrhnúť od množstva zaujímavých myšlienok. A hoci sa kniha nečítala úplne
jednoducho a rýchlo (autorka ani nepoužívala úvodzovky pri priamej reči 🤷♀), ja
som si každé slovo naozaj vychutnala. Mnohé pasáže som naplno prežívala spolu so Zinaidou a obdivovala jej pokoj.
Kniha nám predstavuje dve časové roviny - minulosť a súčasnosť (rok 2014). Okrem toho je písaná z pohľadu troch žien - samotnej lekárky Zinaidy, vydavateľky Kati a prekladateľky Anastasie. Vďaka tomu som nemala pocit, že je dej jednotvárny a spoznávala som naraz osudy až troch žien. Všetky tri boli nejakým spôsobom spojené s denníkom a každá zohrávala v deji dôležitú úlohu.
"Aká tmavá sa mi zdá izba, keď odložím pero! Slová sú ako fliačiky svetla, blikajúce sviečky."
Už na zadnej obálke knihy sa spomína, že autorka sa
inšpirovala skutočným priateľstvom rodín Čechovovcov a Lintvariovovcov.
Vychádzala z množstva historických prameňov (najmä listov), ktorých výskum
dal určite zabrať. Výsledok však rozhodne stojí za to. Milujem podobné knihy z kategórie
"možno sa to tak aj naozaj stalo".
Na záver ešte musím pochváliť aj atmosféru, ktorá z knihy
sršala. Pri čítaní som sa jednoducho a ľahko preniesla do sídla, na
terasu, kde Zinaida sedávala a po lícach ju hladil jemný letný vánok. Dokonalý zážitok 👍.
5⭐/5⭐