Pocit konca - Julian Barnes
Niekto mi kedysi povedal, že človek sa vo svojej podstate nemení. Ktovie, ako by sa mu potom páčila táto útla knižka o spomienkach meniacich sa v čase a priestore presne podľa toho ako sa mení náš pohľad na svet a na nás samotných.
Vydavateľstvo: Artforum Rok vydania: 2012 Počet strán: 140 Väzba: pevná Preklad: Adriana Komorníková Žáner: spoločenská beletria
Anthony Webster má šesťdesiat rokov a žije sám. So svojím životom je celkom spokojný, vždy patril k tým opatrným, niekto by povedal, že možno priemerným. Vo vyššom veku už má tendenciu bilancovať. Spomína na študentské časy, na kamarátstvo štyroch chlapcov, na prvé lásky. Čím viac nad všetkým dumá, tým viac sa mu otvára zabudnuté. Spomienky, ktoré na všetko vrhajú nové svetlo (alebo tmu?).
Nebola som si tak úplne istá, do čoho sa to, vlastne, púšťam. Po prvých stranách som navyše cítila obavy, že som šliapla vedľa. Postupne však text nabral zaujímavé smerovanie. Otváral sa predo mnou príbeh starého muža, ktorý v spomienkach hľadal úľavu ale našiel opak. Ako významne sa môže líšiť naše ja z mladosti a naše ja pred prahom konca?
Nemám rada prílišné filozofovanie a Julian Barnes "filozofoval" tak akurát na to, aby mi myšlienky neutekali niekam inam. Veľmi pútavo a realisticky dokázal zachytiť a vykresliť myšlienky hlavného hrdinu. Aký bol, keď bol študent, aký bol manžel a aký je teraz, keď už nemá vlasy a sám sedí pred telkou? Ako jeho chápanie a city transformoval čas? Čo by sa udialo, keby sa v niektorých situáciách rozhodol inak?
"Čas... dajte nám dosť času a naše najpevnejšie podopreté rozhodnutia sa nám budú zdať vratké, naše istoty nevyspytateľné."
Hoci je knižka útla, nájdete v nej veľa. Od krutého zistenia ako naše činy, reakcie alebo aj zdanlivé maličkosti môžu významným spôsobom ovplyvniť životy iných. Až po fakt, že čas nie je rieka, ktorá tečie proti prúdu a raz bude na všetko neskoro.
Pocit konca je kniha, ktorá sa dá čítať aj druhý, či tretí,
štvrtý raz... Zakaždým v slovách hlavného hrdinu môžete nájsť niečo iné.
Sama som si niektoré odseky po prečítaní celej knihy ešte raz prešla s novým
pohľadom na celú vec. Veď, vlastne, aj o tom táto kniha je. O novom pohľade
na vec 😉.
PS: úprimne priznávam, že po knihe som siahla najmä pre jej názov. Fascinoval ma a chcela som vedieť, či Pocit konca znamená cítiť, že sa blíži koniec alebo Pocit konca znamená daný koniec už priamo prežívať? Prečítajte si 😉.
5⭐/5⭐