Rádio v mrazáku - Jana Hanušová
Tenké knihy majú tú výhodu, že aj keď sa vám nepáčili a úplne vám nesadli, aspoň ste pri nich nestrávili veľa času 😅.
Vydavateľstvo: Motto Rok vydania: 2022 Počet strán: 104 Väzba: brožovaná Jazyk: CZ
Ilustrácie: Kristýna Plíhalová
Jana Hanušová je choreografka. Počas covidovej pandémie sa rozhodla uplatniť svoje skúsenosti s opatrovaním otca a prihlásila sa ako dobrovoľníčka do charity. Začala navštevovať a opatrovať seniorov. Zároveň sa rozhodla zdieľať svoje pocity, zážitky a skúsenosti z tejto "práce" a písať blog, ktorý sa neskôr pretavil aj do knižnej podoby. Rádio v mrazáku je zbierka kratučkých postrehov, glos či tragikomických príbehov, ktoré by sa mali dotýkať každého z nás.
Knižočka je na prvý pohľad jednohubka, ktorú prečítate naozaj rýchlo - teda v prípade, ak sa odhodláte ju aj dočítať. Mňa totiž až tak veľmi neoslovila a skutočne by som ju v polovici odložila, keby nebola taká kratučká. Povedala som si, že predsa len dočítam, aby som vám o nej mohla aspoň napísať.
Poďme teda k samotnému dielu. Zaujímavá myšlienka, príjemné vizuálne spracovanie s jednoduchými ilustráciami a ľahký svieži štýl písania. To sú pozitíva, ktoré kniha má. Ale inak by som ju vystihla skôr slovom "slabé". Veľmi slabé. Do prvej tretiny som si aj samotné kratučké glosy ako tak užívala ale neskôr, každou ďalšou stránkou som nadobúdala pocit, že čítam denník ženy, ktorá nemá čo povedať a tak píše o tom čo bežne zažíva každý, kto má vo svojom okolí seniora. Naozaj ideme pokladať za zaujímavé písať o tom, že seniori pozerajú TV Šláger. Alebo, že sa im horšie oblieka? Zrejme mi niečo uniklo a možno som to naozaj iba nepochopila. Skrátka, chýbala mi pointa, šťava, aspoň náznak jemného vtipu alebo nejakej uchopiteľnej myšlienky. Z textu som dokonca cítila jemný náznak výsmechu (nie vtipu ale výsmechu☝️), veľkého ega, snahy zaujať a vyvolať nejakú reakciu, ktorá však v mojom prípade neprichádzala. Odsek o tom ako si autorka zapísala myšlienku a potom zabudla čo tou myšlienkou chcela povedať bol asi zlatým klincom programu🤦♀️. Škoda.
Zhrniem to: naozaj všetka česť ľuďom, ktorí sa starajú o bezvládnych, seniorov vo vysokom veku, chorých alebo inak hendikepovaných. Mnohí to robia aj dobrovoľne. Ste hrdinovia, obdivujem vás a úprimne sa vyznávam, že ja by som takú prácu zrejme po psychickej stránke nezvládla. Osobne si však myslím, že z tejto témy sa dá vyťažiť oveľa viac. Vdýchnuť tomu emócie, pointu, hĺbku... Tých pár momentov, ktoré sa mi v knihe páčili by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky.
2⭐/5⭐