Šeptuchy - Alena Sabuchová
Prosím si viac takýchto kníh ❤️🙏. Kníh, ktoré búrajú hranice medzi tajomným nadprirodzenom a tvrdou realitou. Kníh plných ľudskosti, prírody, pohanských povier, mágie a duchovna.
Vydavateľstvo: Artforum Rok vydania: 2019 Počet strán: 192 Väzba: pevná Žáner: spoločenský román
Podlasie, kraj medzi Poľskom a Bieloruskom, tak trochu zabudnutý, tak trochu opradený poverami. Lesy, lúky a domy, v ktorých ožíva možné aj nemožné. Tu žije Dorota, dcéra hrobára, ktorá sa so svojom kamarátkou prediera mladosťou. Ovplyvnené zaostalosťou kraja, rodinnými vzťahmi, ľudskou náturou a šeptuchami. A kto sú to tie šeptuchy? Ženy, ktoré liečia. Ľudia chodili za šeptuchami "hovorilo sa, keď všetko zlyhalo".
"Šeptucha z Opaky hovorievala, že ľudia čoraz menej vedia, čo chcú. Ale tým viac to chcú."
Kniha je rozdelená na tri časti. Ja sa musím priznať, že z prvej som mala veľmi zmiešané pocity. Jednu stranu by som si bola schopná celú označiť lebo bola plná zaujímavých myšlienok a pri druhej som sa chytala za hlavu, že čo za afektované frázy to na nás autorka skúša. Naozaj mi niektoré pasáže prišli silené. Ako keď pri slohovej práci musíte dodržať určitú osnovu a striktne sa jej držíte na úkor prirodzeného, spontánneho prejavu.
Prekvapivý bol pre mňa aj fakt, že príbeh sa neodohráva v ďalekej minulosti (ako som sa mylne domnievala🙈) ale rozpráva o časoch len nedávno minulých. To však, samozrejme, nepokladám za mínus. Naopak, som rada, že ma konečne zaujalo aj niečo, čo mi pripomínalo vlastnú mladosť a dospievanie.
"O zázrakoch sa u nás hovorilo často a hovorí sa dodnes, napokon ako vždy, keď ľudia rozmieňajú svoje zúfalstvo na drobné a cítia sa tak silnejší."
Od druhej časti som už s knihou nemala absolútne žiadny problém. Príbeh mi rozkvitol pred očami a ja som sa ho nevedela nabažiť. Atmosféru umocňoval autorkin poetický štýl písania, podmanivá príroda, ale aj zaostalosť kraja a pohanské povery, ktorých sa ľud držal a nechcel pustiť. Vynikajúce rozprávanie o pominuteľnosti, keď chvíľu sme a chvíľu nie sme, o utrpení, šťastí, nešťastí, starobe aj mladosti a o láske, ktorá hýbe svetom živých aj mŕtvych. Magické prepojenie svetov, ktoré mi učarovalo 🥰.
"Vtedy si ešte nevedela predstaviť, aké to je, keď vám prídu oznámiť, že niekto už iba bol. To je všetko, čo o ňom odteraz môžeme hovoriť. Že bol. Stratíme v sekunde dva časy. Raz budú aj tak všetky fotky staré."
Kniha (ako vidieť aj na ružovej páske na obálke) získala ocenenie Anasoft Litera 2020 a podľa mňa by si zaslúžila aj mnohé iné ocenenia. Som síce máličko ovplyvnená tými pár stránkami z prvej časti knihy, ktoré ma "nenadchli" a tak to pre mňa zrejme nebude najlepšia kniha prečítaná v tomto roku, ale má silu a ukrýva v sebe veľa.
"Sú ľudia, čo ráno vstávajú so zaťatými zubami a v noci nimi škrípu. Myslia si, že ich postihlo všetko zlé, že by sa im mal niekto ospravedlniť, vykúpiť ich. Celý ich život je ako prášenie koberca. Zúfalo doň mlátia, a stále sa z neho bude prášiť. Trieskajú silno a zlostne a čakajú, že sa niečo zmení."
O tejto knihe vám však neviem viac napísať. Podľa mňa ju najlepšie vystihujú citáty. V nich je obsiahnuté všetko to čaro a myšlienkovo. Prípadne, ak sa vám páči štýl Olgy Tokarczuk alebo Svätyne od Dominiky Madro, je veľký predpoklad, že sa vám budú páčiť aj Šeptuchy 😉.
"Sedeli sme zabalené v dekách, hriali si dlane a pili z porcelánových šálok. Horúce víno voňalo škoricou a zmierom s dňami, čo prídu, nech už budú akékoľvek. Hádzali sme do ohňa voňavé klinčeky aj rozmarín a nehovorili sme nahlas o bolesti. Lebo každá o nej vedela svoje. Každá sme si ju niesli vo vlastnom kvetináči a zalievali sme ju, pretože ak už raz vyklíčila, bola iba naša.
Mačky na dvore chodili okolo nás takmer po špičkách a hovorili si medzi sebou o deviatich životoch, netušiac nič o tom, že aj jeden je niekedy príliš veľa."
Ja sa ospravedlňujem ale ešte tento posledný citát som sem, jednoducho, musela dať 😅. A vy, ak sa vám aspoň jedna ukážka páčila, prečítajte si celú knihu a precíťte Podlasie na vlastnej koži.
PS: na záver ešte pochválim krásne vydanie. Vizuál obálky so zlatou razbou - jednoduchý ale o to krajší 😍. Potešila aj foto príloha na začiatku knihy a slovníček na konci (,ten mohol byť pokojne aj obšírnejší 😆). Prekážalo len šitie väzby. Kniha sa neustále zatvárala, ani na jednej stránke nedokáže byť otvorená a po prečítaní ostal chrbát mierne rozťahaný. Ale dôležitejší je obsah a ten za to stojí 😉.
4,5⭐/5⭐