Slnečnice - Sarah Winman
Opäť budem vytŕčať z davu. Slnečnice síce boli zaujímavé ale za srdce ma nechytili 🤷♀.
Vydavateľstvo: Ikar (Odeon) Rok vydania: 2020 Počet strán: 216 Väzba: pevná Žáner: spoločenský román
Elis a Michael majú dvanásť, keď sa prvýkrát stretnú. Hlboké priateľstvo dvoch chlapcov, ktorí spolu spoznávajú svet sa však náhle zmení, keď sa z nich stanú muži.
O desať rokov neskôr je Elis ženatý s Annie a Michael sa niekde stratil. Z ničoho nič odišiel a už sa neozval. Čo sa medzi nimi stalo? Čo sa zmenilo? Alebo sa nezmenilo nič? Slnečnice sú príbeh o láske, o láske vo všetkých jej podobách.
Áno, Slnečnice boli poetické, boli plné hodnotných a zaujímavých myšlienok, boli prečítané naozaj rýchlo, lebo som sa skrátka chcela dozvedieť viac. Žiaľ, toto všetko nepomohlo a nakoniec som ostala aj tak mierne sklamaná 😕. Neviem, vlastne, čo som od knižky očakávala (zrejme niečo úplne iné), ale hlavná myšlienka ma obišla. Nenaplnila ma. Mám pocit, že som jej ani poriadne neprišla na kĺb. Na niektoré knihy vraj čitateľ musí dozrieť. Na túto som teda buď nedozrela, alebo to len skrátka nebola moja šálka kávy.
Jedným z rušivých elementov knihy (, ktorý možno spôsobil moje sklamanie) bolo, že som sa strácala v časových rovinách. Kniha je síce rozdelená na časti, ktoré sú označené rokom ale rozprávač sa aj tak často vracia a skáče do minulosti. Nemala som toľko voľného času, aby som knihu prečítala naraz (alebo aspoň na dva-tri krát) a musela som ju často odkladať. To spôsobilo, že som občas ostala zmätená a nevedela, či čítam o súčasnosti alebo minulosti. Taký slabší guláš 😀🙈.
Nerada by som vás od Slnečníc odhovárala, preto sa už radšej nejdem viac rozpisovať. Kniha určite má svoju silu a je veľmi obľúbená. Odporúčam si na ňu vyhradiť čas a radšej ju zhltnúť naraz (aby ste sa v nej nestrácali tak ako ja ☝).
PS: pokorne sa priznávam, že toto bola moja prvá "Odeonka". Keďže mi nesadla, chcela by som dať šancu ďalšej. Vedeli by sme mi nejakú odporučiť? Najlepšie, aby bola trošku iného rázu ako Slnečnice 😉.
3⭐/5⭐