Slony nezabúdajú - Agatha Christie
Moja zatiaľ prvá (a dúfam, že aj posledná) Poirotovka, ktorá mi nesadla. Paradoxne však za to ťažko viniť autorku. Toto dielo bolo posledné, ktoré napísala predtým ako jej došli sily. A ja som to tam trošku cítila.
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ Rok vydania: 2021 Počet strán: 184 Väzba: pevná Žáner: detektívka
Ariadne Oliverová je slávna spisovateľka detektívok, ktorej krstná dcéra sa po rokoch chce dozvedieť pravdu o smrti svojich rodičov. Keďže pani Oliverová sa priatelí s detektívom Herculom Poirotom, obráti sa naňho s prosbou o pomoc. Dvanásť rokov starý prípad, keď našli telá generála Ravenscrofta a jeho manželky ešte doteraz mnohým vŕta v hlave. Obaja zomreli na strelné poranie ale nikto nikdy neprišiel na to, ako sa to stalo. Zabil najskôr manžel manželku a potom seba? Alebo to bolo naopak? Bol to zločin z vášne, samovražedný pakt alebo vraždil niekto úplne iný? Hercule Poirot sa púšťa do práce a zo skladačky svedectiev začína odhaľovať pravdu.
Agatha Christie ma jednoznačne talent na zaujímavé, zamotané a pútavé námety. Kniha Slony nezabúdajú nie je výnimkou a ponúka nám skutočne pekne vyskladanú detektívku 👍. Objavujú sa tu aj obľúbené postavy, ktoré poznáme aj z predchádzajúcich autorkiných kníh - pani Oliverová (Karty na stole) alebo pán Goby (Záhada modrého vlaku). Oceňujem aj hrabanie sa v minulosti, riešiť niekoľko rokov starý prípad je vždy tvrdý oriešok, kedy musia nastúpiť Poirotove šedé mozgové bunky a psychologické znalosti. "Staré hriechy vrhajú dlhé tiene". Bohužiaľ, pre tentokrát som mala pocit, že príbehu napriek tomu niečo chýba a niečoho má, naopak, zbytočne navyše 🤷♀️.
Problémom boli pre mňa úseky, približne v strede knihy, kde sa objavujú diskusie na tému možných motívov zločinu. Mnohé sa až príliš často opakovali a tak som sa začínala nudiť. Na druhej strane, to niečo, čo mi v príbehu chýbalo, bola šťava. Akosi som sa nevedela vžiť do postáv, resp. stať sa pomysleným detektívom a pátrať. Aj keď sa nám autorka spočiatku snaží zamotať hlavu, tak ako to je u nej zvykom, v určitom momente podsúva detail, fakt, vďaka ktorému som hneď odhadla záver 🙈. Ten už potom pre mňa nebol až takým veľkým prekvapením ako by sa na detektívku patrilo.
Čo musím jednoznačne pochváliť je typický záverečný Poirotov výstup. Samozrejme, že aj keď som značnú časť zápletky uhádla, niektoré situácie mi odokrylo až Poirotove vysvetlenie. Páčilo sa mi aj vykreslenie postáv a psychologické pozadie charakterov 👌.
Aby som to všetko zhrnula - hoci má kniha skvelý námet, zaujímavé postavy a nemôžem povedať, že by ma nebavila, hodnotiť musím predsa len o niečo horšie ako je u mňa u A. Christie zvykom. Ako píšem v úvode, v knihe trošku cítiť autorkin vek a zrejme dosah jej zdravotných ťažkostí. Na druhej strane si zaslúži veľký obdiv, že vo vyššom veku dokázala napísať príbeh, ktorý napriek chybičkám stále patrí medzi dobré a pekne premyslené detektívky 👏. Nepoznám nikoho, kto kráľovnú detektívok miluje a nechcel by si prečítať aj Slony nezabúdajú. To skrátka nejde 😉. Som rada, že som si knihu mohla prečítať.
Tým, ktorí s autorkou ešte nezačali odporúčam na začiatok skôr jej skoršie diela. Prípadne začať príbehmi bez svojrázneho detektíva (napr. A neostal ani jeden).
Za knihu poskytnutú na recenziu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ ❤️.
3,5⭐/5⭐
